Jdi na obsah Jdi na menu
 


 Pôst... znamená hladovať?

Otec išiel s deťmi na prechádzku a stretli svojho duchovného otca. Juraj s Helenkou sa naháňali okolo stromu a otec sa dal do reči s kňazom: „Nechápem jednu vec. Prečo kresťanstvo vidí v každom človeku hriešnika, dokonca i v deťoch, a neustále iba nabáda k pokániu a náprave? Veď človek je dobrý a stačí ho iba povzbudzovať ku konaniu dobra!?” Kňaz sa usmial, vytiahol z vrecka čokoládu. Deti pribehli k nemu: „Jurko, zober si čokoládu,” povedal kňaz a chlapcovi zažiarili oči radosťou. „Ale po bratsky sa rozdeľ s Helenkou!”
„Čo to znamená, že sa s ňou mám po bratsky rozdeliť?” zamračil sa Juraj. – „Bratsky sa rozdeliť znamená, že dáš druhému väčšiu časť než sebe,” vysvetľoval kňaz. Juraj chvíľu mlčal, potom podal celú čokoládu sestre a vykríkol: „Tak dobre, nech tú čokoládu rozdelí Helenka!”
Teraz sa zas nahneval otec: „To som si teda nemyslel, že si taký sebec.”
A kňaz pokračoval: „Milý priateľ, v každom človeku je pud sebazáchovy, ktorý ho vedie k tomu, aby pamätal na seba. To nie je nič zlé. Ak však tento pud prekročí istú hranicu, mení sa na sebectvo. Každý človek túži vyniknúť. Celkom správne. Ale keď prekročí svoju mieru a usiluje sa iba o to, aby svojím vyniknutím zahanbil a ponížil iných, je to zlé, pretože to je už pýcha. Človek je v podstate dobrý, ale nezabúdajme, že Boh nám dal slobodnú vôľu. A táto slobodná vôľa je po dedičnom hriechu naklonená nie iba k dobrému, ale aj k zlému, k prekročeniu správnej miery. To sa nazýva hriech. Hriech je najväčšie nešťastie človeka – a preto sa toľko volá po obrátení a pokání.
To je základné volanie pôstneho obdobia. Pôst nie je ani zďaleka iba odrieknutím si nejakého jedla. Skôr je to zrieknutie sa všetkého, čo je v mojom živote postrádateľné, zbytočné či dokonca prekáža. Je to zrieknutie sa toho, čím môžem pomôcť blížnemu, ktorý je v núdzi: dávať seba, svoj čas, záujem, trpezlivosť všetkým, čo to potrebujú, začínajúc vlastnými deťmi, manželom, manželkou, rodičmi, až po osamelých a trpiacich ľudí.
Pôst teda nie je čas pochmúrneho odriekania sa. Ide skôr o prehĺbenie, obnovu a priblíženie sa k Otcovi skrze Krista. Je to doba vytrvalej, ale radostnej námahy, ktorá by mala vyústiť do zmierenia sa s Bohom a do obnovy krstného sľubu v liturgii Veľkej noci.

Nezabudli ste, že je pôst?

Pôst vôbec nie je hladovka, ani kruté odriekanie. Pre vaše telo znamená rýchly, šetrný a efektívny spôsob, ako ho povzbudiť, omladiť a skrášliť. Keď prečistíte svoje vnútro, rozkvitnete aj navonok. Ak ešte nepostíte, teraz je ten správny čas.

Prečo pôst? Potraviny v supermarketoch, sedavá práca, pesticídy, konzervačné látky... ďalej ani netreba pokračovať, všetky dobre poznáme nástrahy nezdravého životného štýlu. Očista je ideálny spôsob, ako uľaviť organizmu zaťaženému toxínmi.

Komu pomôže? Pri postení sa vám automaticky dobíjajú prirodzené energetické zásoby, je to preto vhodné riešenie, ak celé dni trpíte únavou a malátnosťou, prípadne máte nohy ako z olova. Úľavu zbadáte aj pri problémoch s kĺbmi či chronických bolestiach hlavy. Pokožka, ktorá mala sklon k akné sa trochu prečistí a bude na pohľad žiarivejšia. Nádcha, kašeľ i problémy s trávením sa dajú konečne na ústup a dokonca pôstom povzbudíte aj myseľ. Mozog bude pohotovejší, vaša koncentrácia bude znova fungovať naplno a prestanete seba i okolie otravovať náladovosťou.

Tak teda začnite! Pred tým, ako začnete postiť, telo treba pripraviť, inak sa očista minie účinku a prinesie viac škody, než úžitku. Aspoň dva dni pred pôstom vysaďte cigarety, alkohol aj kávu. Ak ste pri postení začiatočník, skúste na úvod poldňový pôst, druhýkrát už prejdite k celodennému, trebárs od obeda do obeda nasledujúceho dňa.

Hladovať netreba Hladovať pri pôste skutočne nemusíte. Bez pár škrtov v nákupnom zozname sa to však, samozrejme, nezaobíde. Vyhýbajte sa mäsu (červenému), mlieku, vajciam, rafinovanému cukru, vyprážaným jedlám a polotovarom.

Žujte ako žirafa Okrem ovocia a zeleniny si pochutnávajte na ľahko stráviteľných jedlách, ktoré vám nezaťažia žalúdok a telo na ich spracovanie nebude potrebovať veľa času. Jedlo nezabudnite dôkladne požuť, minimálne 20 krát. Zabudnite na to, že pri jedení vyzeráte ako prežúvajúca žirafa, ide predsa o vaše zdravie.

Vyskúšajte nové chute Azda najpodstatnejším pri pôste je dôsledný pitný režim. Ak šťavy, radšej zeleninové ako ovocné. Keď už, dajte si radšej grapefruitovú zriedenú s vodou, namiesto prisladkej jablkovej. Ak ste sa doteraz o čaje zaujímali len povrchne, práve pri postení máte perfektnú príležitosť bližšie sa s nimi zoznámiť. Spríjemnite si očistu exotickou čajovou zmesou, ktorú ste ešte nikdy neskúšali. A popri tom všetko nezabudnite ušetriť miesto v kabelke pre malú fľašu s neperlivou minerálkou, nech ju máte stále po ruke.

Ako sa cez pôst postiť

Skončili sa folklórne fašiangy a liturgicky vstupujeme do Pôstneho obdobia. „Pod hriechom“ by sme sa mali dôsledne postiť na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Hriech je dolnou hranicou. Pravý pôst má dvíhať hore, k Bohu, a rodí sa z úprimnej túžby zbaviť sa všetkého, čo spútava dušu i telo. Cirkev ho nenariaďuje, lebo je ovocím lásky, ktorú nariadiť nemožno. Ale pozýva doň, obohatená stáročiami preverenou asketickou skúsenosťou, potvrdenou modernými poznatkami medicíny a psychológie.

   Podceňovanie pôstu je, zdá sa, za nami. Paradoxne ho našich súčasníkov donútili objaviť choroby vyplývajúce z konzumného spôsobu života. Istú krízu kres-ťanského pôstu spôsobilo prílišné zameranie sa na duchovnú sféru. Telo a duša sa však navzájom podmieňujú a práve pôst napomáha ich harmonickú súčinnosť.

   Liturgické obdobie štyridsaťdňového pôstu (quadragesima) nemá však za cieľ len telesné pôsty, malo by ho vypĺňať aj viac modlitby a skutkov milosrdenstva. Chceme sa však zamerať na samotný pôst.

 Pôst ako terapia

V najširšom zmysle sa pôst definuje ako slobodné odriekanie si jedla alebo nápoja s určitým cieľom. Cieľ býva prirodzený alebo nadprirodzený a práve on dáva pôstu najhlbšiu hodnotu. Aj prirodzenému pôstu, keď niekto napríklad potrebuje schudnúť kvôli zdraviu, môžeme dať nadprirodzený cieľ: námahu spojenú s odriekaním obetovať Bohu a takúto starosť o zdravie vnímať ako plnenie Božej vôle. Treba vychádzať zo základného faktu, že vôľa, city, rozum, telo a duša tvoria jeden celok a vždy zasahujú viaceré oblasti. Aj keď si odriekame fajčenie či alkohol len kvôli zdraviu, zároveň si tým posilňujeme našu vôľu, ktorá je zrazu pružnej-šia aj v iných oblastiach. Odriekanie učí človeka altruizmu, nemať všetko výlučne podľa svo- jej chuti, čo ovplyvňuje vzťahy s druhými. Keďže v súčasnosti aj mnohým kresťanom ničí zdra- vie nemiernosť v jedení, pití, vo fajčení, v konzume televízie či internetu a súčasne tým spútava aj ich duchovný život, je najrozumnejšie zamerať sa v tomto období práve na pôst v uvedených oblastiach. Má to praktický a zároveň duchovný význam. 

 Nie potláčať telo, ale zapájať do služby ducha

   K terapeutickému pôstu len niekoľko poznámok: ak by sa niekto rozhodol pre radikálnu formu pôstu ako liečenia niektorej choroby, je potrebné, aby sa poradil s lekárom. Prísne pôsty len pre peknú líniu a dokonca na úkor zdravia by mohli byť z duchovného pohľadu vyhľadávaním márnivosti, ba i hriechom. Pri zdravom pôste nikdy nejde o odmietanie našej telesnosti, ale o prijatie a povznesenie nášho tela. Tento vnútorný postoj je veľmi dôležitý: pôst má spájať dušu s telom, aby medzi nimi nebola roztržka. Nie potláčať telo, ale podriaďovať ho do služby ducha. Niektorí úzkostliví ľudia majú z mnohých jedál strach a vyhýbajú sa im. To nemožno nazvať pôstom. Treba sa poučiť o zdravej výžive a strach vedome prekonávať, väčšinou nám škodí viac ako samotné jedlo. Aj príliš ustarostený výber pôstnych jedál je viac na škodu ako na osoh. Myšlienky takého človeka sa točia okolo jedla a seba samého, takže je nimi spútaný. Telesný pôst nemožno chápať ako trestanie svojho tela, ale oslobodzovanie sa od škodlivých závislostí. Nenadarmo nás Kristus vyzýva, aby sme si počas pôstu pomazali hlavu olejom a boli veselej mysle. K účinnosti pôstu, najmä terapeutického, je potrebná aj určitá pravidelnosť, vytrvalosť a istá dlhšia doba. Vytrvalosť však nesmie byť nerozumná. Keď je dôvod pôst prerušiť, patrí k rozumnej pokore tak učiniť. Treba len citlivo odhaľovať lacné falošné výhovorky, ku ktorým sme náchylní práve počas pôstu.

Pôst za dobré rozhodnutia

   Ježiš na námietku farizejov, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedal, že aj oni sa budú postiť, keď im vezmú ženícha. Je ním on sám. Bol im vzatý na Veľký piatok, preto patrí k najstaršej cirkevnej tradícii piatkový pôst, a to najmä na Veľký piatok. Už zo Skutkov apoštolov však poznáme aj iný motív pôstu, ktorý sa v Cirkvi praktizoval od začiatku: pôst pred dôležitým rozhodnutím, napríklad pred oddelením sa Šavla a Barnabáša na osobitné apoštolské poslanie. Keď si človek vedome odriekne jedlo alebo nápoj, čo je oveľa ľahšie kontrolovať ako myšlienky, stáva sa pánom nad svojimi chuťami, emóciami, nad sebou samým. Takýto stav je veľmi dôležitý, ak chce robiť vážne rozhodnutia či dostať sa zo zložitej krízy. Tzv. existenciálny pôst pomáha človeku byť nad vecou, stať sa opäť pánom situácie. Okrem toho posilňuje vôľu, ktorá býva v ťažkých okolnostiach vystavená skúške. Najdôležitejší je tu však duchovný motív: nábožensky motivovaný pôst spája s Bohom, od ktorého očakávame silu a svetlo na správne rozhodnutie. Opäť vidno, ako sa tu harmonicky prelína duchovná rovina s praktickým ovocím pôstu.

Aby sme sa pozdvihli k Bohu

   I keď každý človek bytostne túži po spojení s Bohom, zároveň je v ňom tajomná sila, ktorá ho ťahá dole – mysterium iniquitatis (tajomstvo neprávosti). Zo skúsenosti vieme, že jej nevládzeme čeliť ani jasným rozumom (koľkokrát sme si povedali, že určitú hlúposť už nikdy v živote neurobíme!), ani silnou vôľou (koľkokrát sme si to úprimne a silno predsavzali!). Protipólom náklonnosti k zlému je Božia milosť, ktorá človeka podobne tajomne a účinne povznáša hore, k Bohu. Milosť však predpokladá prirodzenosť, Boh rešpektuje našu slobodu a nechce za nás urobiť všetko. Podstatou teologálneho pôstu, zameraného na Boha, je odbúravať prekážky, ktoré v nás bránia pôsobeniu Božej milosti a nášmu životu s Bohom. Okrem odriekania si jedál a nápojov sa matériou duchovného pôstu stáva široká škála iných odriekaní: záľub, ktoré prerastajú našu slobodu, drobného pohodlia; pokojné znášanie nepríjemných situácií, zimy či tepla, meškanie spojov, nesymaptického človeka. Extáza, ktorú považujeme za vrchol mystického úsilia nie je v podstate nič iného než také zabudnutie na seba a povznesenie sa ponad seba samého (gréc. exstasis (doslova vyjdenie zo seba), že môžeme byť spojení s Bohom. Netýka sa však len omilostených mystikov. Každé povznesenie sa nad svoje chute, vyjdenie zo svojho egoizmu a otvorenie sa pre druhého je vlastne exstasis a postupne spája s Bohom. Preto spiritualita pozná aj tzv. praktickú, či aktívnu mystiku. O takto zameranom pôste tiež možno povedať niekoľko poznámok. Pôst je všeobecne považovaný za milosť. Je schopný posilňovať čnosti, podnecovať modlitbu, byť zdrojom pokoja, učiteľom čistého srdca a najmä pomáha človeku otvoriť sa pre Boha. Podobne ako modlitba nepočíta s vlastnými výkonmi, ale s Bohom. Je vonkajším gestom, ktorým prosíme o odpustenie a milosrdenstvo, je prejavom lásky k blížnym. Duchovný pôst prispieva k zmene života. Nemá význam sám osebe, ale len ak je spoje- ný s obrátením. Má však svoje špecifické poslanie, a preto ho nemožno jednoducho vynechať a nahradiť modlitbou alebo konaním dobrých skutkov. Kresťanovi pomáha lepšie chápať trpiaceho Krista, prebúdza zmysel pre obetu a živšie spája so samotným Kristom a jeho obetou. V nej sa naše drobné obety stávajú účasťou na diele vykúpenia. Pôst uvoľňuje v človeku veľké prirodzené a nadprirodzené sily, životný elán, veď spája s Bohom, ktorý je prameňom všetkého života.

Prečo pôst pred Veľkou nocou?

    Pôstne obdobie a pôsty v ňom ako príprava na slávenie veľkonočných sviatkov majú zmysel nielen v tom, že nás živšie spájajú s trpiacim Kristom. Ani pre Krista nebolo utrpenie cieľom ale prostriedkom. Ním nás vykúpil a otvoril cestu k novému životu. Veľká noc znamená pre kresťana nový život v Bohu vďaka pôsobeniu Ducha Svätého. Pôst ako očisťovanie našej slobody znamená vytváranie takých podmienok, aby sa tento Boží život mohol prejavovať aj v nás. Askéza a Veľká noc nevyhnutne kráčajú spolu. Všetky milosti, ktoré nám Kristus chce dávať a liturgicky nám ich ponúkajú veľkonočné sviatky, by pre nás neznamenali veľa, ak by sme im neumožnili v nás pôsobiť. Svoju milosť nám Boh môže dať v jedinom okamihu. Odbúravať prekážky si vyžaduje dlhodobé a systematické úsilie. Obdobie Veľkého pôstu je jedným z nich. Boh má už teraz pripravených veľa milostí. Koľko z nich dokážeme načerpať, to závisí od intenzity nášho prežívania tohto obdobia. Nie že by sme si askézou tieto milosti mali zaslúžiť, len sa potrebujeme oslobodiť na ich prijatie. Konzumistická kultúra vidí v odriekaní obmedzovanie osobnosti a zásadne ho odmieta. Pri hlbšom pohľade môžeme vidieť, že práve pôst je účinnou pomôckou na harmonický rozvoj celej osobnosti a otváranie sa pre plný ľudský i duchovný život.

„Predsavzatia si radšej nerobím...“

   Vo viacerých anketách okolo posledného Silvestra prekvapivo rezonoval názor, že je lepšie novoročné predsavzatia si nerobiť, zbytočne si vraj potom vyčítame, že ich aj tak neplníme. Ľahkovážne predsavzatia,ale ani tie príliš heroické, iste nie sú dobré. Nie- čo začať a vzápätí zanechať len podkopáva morálku človeka. No všeobecná skúsenosť potvrdzuje, že ak chce človek dosiahnuť nejaký ideál, musí si ho rozmeniť do konkrétnych predsavzatí, ktorými ho postupne dosahuje. Inak podlieha náladám a veľký entuziazmus rýchlo strieda nemenej veľké znechutenie. Skutočný rast si vyžaduje aj určitú pravidelnosť, stálosť a vytrvalosť. Čo sa týka predsavzatí, mali by byť reálne, teda pomerne ľahko dosažiteľné (v praxi človek čoskoro zbadá, koľko námahy stojí aj zdanlivá drobnosť, ako napríklad nejesť medzi raňajkami a obedom). Takisto dôležité je, aby boli konkrétne. Do abstraktného predsavzatia sa najľahšie zahniezdia výhovorky, výnimky a jeho postupné popúšťanie až opúšťanie. Pri konkrétnom predsavzatí človeka poteší aj malý krôčik, ktorý sa mu predsa podaril, a rýchlo postrehne aj to, že zlyhal. Predsavzatie by malo byť adresné, malo by reagovať na kľúčový problém zdravia alebo duchovného života. Kto cíti, že ho spútava televízia, nebude si dávať predsavzatie, že sa zriekne zbytku času, čo má na šport. Medzi dôležité, no podceňované predsavzatia patrí vytváranie si niekoľkých minút na duchovné stíšenie, na modlitbu, na duchovné čítanie. Aby našej askéze nehrozilo, že sa budeme točiť len okolo seba a svojej dokonalosti, dobré je predsavzatie orientovať tak, aby posilňovalo aj vzájomné vzťahy, napríklad zriecť sa ohovárania či trpezlivo znášať nejaký zlozvyk blížneho. Je pravda, že nesplnené predsavzatia dláždia cestu do pekla, splnené sú však rebríkom do neba.

zdroj:katnoviny.sk