Jdi na obsah Jdi na menu
 


Obrazek

 

Klasická krížová cesta

Stalo sa to pred 2000 rokmi. Bol Veľký piatok, Bolo práve dopoludnia a v Jeruzaleme bol horúci deň. Prečo však na túto udalosť po toľkých rokoch stále ešte spomínáme? Ten deň sa totiž rozhodovalo i o našom večnom živote. Ježiš Kristus poznal každého z nás osobne a vedel, že po dvoch tisíc rokoch budeme tu. Vedel tiež, že to, aby sme dosiahli večný život, nedosiahneme vlastnými silami, ale že On nás musí najprv vykúpiť svojou smrťou. A pretože každého z nás veľmi miluje, dobrovoľne sa rozhodol zomrieť za mňa, za Petera, Karola, za Bohuša, za Marienku i za teba. Umrel i za teba! A tak se teraz vydajme spoločne s ním na Krížovú cestu. Odložme všetky ostatné myšlienky a starosti a prežime s ním túto polhodinu. Nezabudnime vzbudiť vo svojom srdci lútosť nad svojimi hriechmi, pretože keby sme ich nespôsobili, nemusel by Kristus za nás umrieť.

1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť 

 "A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali." (Mk 15, 15)

Prišiel medzi svojich a svoji ho neprijali... Peter zaprel Krista, ostatní apoštoli sa rozutekali a poschovávali. To je realita rodiacej sa Cirkvi v momente skúšky. Ľud nenašiel v Kristovi ideál Mesiáša. Pilát - pohan -, mu vydal Krista pre pokoj v krajine. Všetci sú vinní, ale nikto nechce prijať vinu. Pilát sa umývaním rúk domáha neviny. Ľud kričí, že Ježiš je odsúdený spravodlivo, lebo sa rúhal.
    Aj v dejinách Európy padá vina na plecia jej národov za to, že sa počas druhej svetovej vojny dlho nečinne prizerali zverstvám nacizmu.
   Pane. zmiluj sa nad všetkými, ktorí svojou nečinnosťou odsúdili na smrť milióny mučeníkov druhej svetovej vojny. Baránok Boží, mnohí tí, ktorí sa stali mučeníkmi nacizmu, kráčali krížovou cestou Európy. Oni sú svedkami nezmyselnosti vojnových ťažení.
    Pane, daj nám silu, aby sme nemohúcnosť a zlo v politike prekonávali prísnym uplatňovaním mravnosti, aby sme svoju osobnú zodpovednosť nezvaľovali na politiku, dobu a existenčnú situáciu, ale aby zvíťazila úcta k človeku, ktorý je živým Božím chrámom.

2. Pán Ježiš prijíma kríž 

"Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá lebka, po hebrejsky Golgota." (Jn 19, 17)

   Pane, ty s láskou prijímaš kríž hriechu, ktorý sme položili na tvoje plecia. Prenášaním svojej zodpovednosti a viny na druhých sme osobne spoluzodpovední za hriech.
   Pane, hovoríš: "Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma." Krížová cesta je kráľovskou cestou Cirkvi. Kto nesie svoj kríž, dôsledne nasleduje Majstra v jeho šľapajach. S vierou putuje po jeho ceste a siaha po radosti zmŕtvychvstania.
   Zjednotení vo viere, sme vytrvali v nesení svojho kríža v čase totality. Komunizmus bol ťažkou skúškou nášho národa a pretrpeli sme ho vďaka sile viery. Mnohí svojím svedectvom chránili aj našu slobodu. Vďaka jednote, ktorú v nás Cirkev budovala, sme sa oslobodili.
    Pane, daj nám múdrosť Ducha, aby sme pri budovaní modernej Európy nezabudli na ľudskosť, ktorá je pilierom spolužitia jednotlivcov v spoločnosti a medzi národmi. 

3. Pán Ježiš padá po prvýkrát pod krížom 

 Ježiš padá pod ťarchou kríža, ale tu sa jeho utrpenie nekončí. Jeho pád nie je iba prejavom fyzickej slabosti. Predstavuje aj ťarchu našich hriechov - od prvého človeka až po posledného. Všetci máme na tomto páde podiel. Každý môj a tvoj hriech podlamuje Kristovi kolená. Svojím hriechom odmietame jeho lásku.
    S príchodom spoločenskej slobody sme veľmi skoro zabudli na hlas Cirkvi. Dnes počujeme a nasledujeme iné hlasy v domnení slobody, ale zabúdame, že pod rúškom slobody sa zotročujeme konzumizmom.
    Chceme čo najviac mať, mať viac ako iní. Nechceme počúvať svoje srdce a svedomie. Nechceme z hĺbky svojho vnútra počuť, že tu máme byť pre iných, že sa máme vedieť podeliť, že máme byť ľudskí. 

4. Pán Ježiš sa stretáva s Pannou Máriou 

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." (Lk 2, 34-35)

   Mária zohrávala dôležitú úlohu pri príchode Mesiáša: pri jeho počatí a narodení. Mala účasť aj na jeho utrpení. Pri anjelovom zvestovaní svojím áno - "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!" - prijala svoje poslanie a poslanie svojho Syna, pri ktorom stála po celý život.
    Mária je prototypom ženy matky. Napriek svojej existenčnej situácii, spoločenskému opovrhnutiu neodmietla darovať život. Prijala dieťa a sprevádzala ho na životnej ceste.
   Pane, zmiluj sa nad ženami, ktoré sa odmietajú stať matkami, ktoré pre sociálne pohodlie, spoločenské zavrhnutie, kariéru odmietajú prijať a spoznať svoje dieťa. Pane, pomôž im spoznať, že právo ženy na telo nesmie pošliapať právo dieťaťa na život. Dieťa má tiež právo na telo.
    Pane, daj múdrosť matkám, aby dcéry vychovávali a podporovali k úcte k životu.
   Pane, daj, aby otcovia preberali zodpovednosť za výchovu svojich detí. Aby dokázali hovoriť manželkám a deťom, že ich milujú. Aby rodičia spoločne ukazovali svojim deťom ich miesto v rodine a v Cirkvi. Aby kládli na ne ruky, žehnali im a dali im pocítiť, že ich budú sprevádzať na životnej ceste tak, ako to robila Mária. 

5. Šimon pomáha niesť kríž 

"Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž." (Mk 15, 21)

   Mária bola prijatím svojho poslania pripravená sprevádzať svojho Syna na bolestnej ceste na Golgotu Šimon z Cyrény však nebol pripravený sprevádzať trpiaceho v jeho utrpení. Bol donútený.
   Nechceme trpieť, bojíme sa bolesti, poníženia, zotročenia, odmietnutia, pohŕdania, choroby... No napriek tomu, že často nie sme pripravení, nemôžeme sa utrpeniu vyhnúť.
   Je ťažké povedať utrpeniu áno, prijať ho bez reptania. Prečo práve ja? Čo som spravil? Búrime sa a obviňujeme Boha. Nie sme ochotní prijať Boží plán. V tých najťažších životných situáciách zabúdame, že Boh je s nami. Cítime sa opustení, odmietnutí, zbytoční, ale Boh nám v ťažkých chvíľach vždy niekoho pošle. Aj keď im nerozumieme, neodmietajme pomoc pre svoju pýchu a snahu riešiť problémy sami.
   Neodmietajme pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Šimon z Cyrény bol unavený prácou, nechápal, prečo má pomáhať odsúdencovi, ale zdvihol kríž a niesol ho.
   Hoci nechápeš, prečo to máš byť práve ty, pomáhaj niesť kríž tým, ktorí tvoju pomoc potrebujú.

6. Veronika utiera Kristovu zakrvavenú tvár 

"Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár." (Iz 53, 2-3)

   Moderná spoločnosť má pre chorých a starých riešenie: nebudeš trpieť ani ty, ani okolie... Fenomén eutanázie má riešiť strach a opustenosť tých, ktorí nechcú trpieť, a pýchu tých, ktorí nechcú trpiacim pomáhať.
   Nedokážeme prijať utrpenie, ktoré denne vidíme na televíznych obrazovkách a o ktorom čítame v tlači. Ale nezabúdajme vidieť v utrpení sveta tvár trpiaceho Krista. Čo si urobil jednému z mojich najmenších, mne si urobil...
   Keď Ježiš konal zázraky, považovali ho za proroka. Ale keď prijal utrpenie za naše hriechy, pokladali ho za blázna. Nebuďme ako ľudia tohto sveta, ktorí chcú vidieť iba moc, úspech, kariéru, bohatstvo, zdravie. Ktorí označujú chorých, starých, chudobných za zbytočných pre spoločnosť.
   Veronika utiera do ručníka Ježišovu doráňanú tvár. V tej tvári vidí lásku. Neboj sa prijať utrpenie a trpiacich. Je to výzva na premenu tvojho srdca, výzva na ľudskosť. 

7. Pán Ježiš padá po druhý krát pod krížom.

"Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť!" (...) Trocha poodišiel (...) a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina." (Mk 14, 34-35)

   Prečo Boh dovolil, aby bol jeho Syn taký ponížený? Odpoveďou je láska. Poníženie Božieho Syna dopustil z veľkej lásky k svetu. Boh Otec tak miluje svet, že dáva svojho Syna, ktorý v utrpení padá pod ťarchou kríža a hriechov.
   Boh nechal svojho Syna padať v utrpení. No my nevieme prijať odpustenie a napriek nemu sa k svojmu pádu neustále vraciame. Máme v sebe zakorenený hlboký pocit viny a nevieme si odpustiť. Odmietame žiť prítomnosť ako noví ľudia, nedávame sami sebe šancu a nádej na nový život.
   Zahadzujem milosť, ktorou nás napĺňa Pán, a tým sa vzdávame možnosti začať s čistým štítom. Keď sa prehrabujeme v hriechoch minulosti, často vstupujú do našej prítomnosti a ovládajú náš život, sú naším väzením. Prestaň sa ponižovať! Kristus ťa vykúpil, dôveruj mu. "Lebo tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi" (Jn 1, 12). Prijmi pravdu vykúpenia.
   Uvedom si, že Boh ťa prijal za syna a dcéru, prijmi toto vznešené postavenie. Keď sa budeš správať ako Boží dedič, uvedomíš si svoju hodnotu. Potom dokážeš "milovať blížneho ako seba samého"
   Si milovaný, preto rozdávaj lásku tým, ktorých ti Pán posiela do života. Odovzdávaj posolstvo lásky v našej spoločnosti, ovplyvňuj ním atmosféru v manželstve, rodine, práci, medzi susedmi... 

8. Ženy ľutujú Pána Ježiša 

"Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi." (Lk 23, 28)

   Nemožno utešovať toho, ktorého sme odsúdili. Považujeme sa za kresťanov, no odmietame mravné hodnoty kresťanstva, ba vysmievame sa z nich. Hovoríme: "Som kresťan, ale taký normálny - nie som žiadny svätec, nepreháňam to." Je paradoxom, že nás dojímajú životopisné filmy Krista, apoštolov a iných svätcov, ale pohŕdame tými, ktorí medzi nami - v tejto spoločnosti - žijú evanjeliové posolstvo a túžia po svätosti. Ježišova reakcia na plač žien je aktuálna aj pre nás, pre dnešok. Plačme nad svojou povrchnosťou, farizejstvom, iróniou, nad nedeľným tradicionalizmom. Plačme nad svojimi deťmi. Prečo ich nenapomíname za hriechy? Prečo ospravedlňujeme ich hriechy modernou dobou? Hriech ostane hriechom, modernú dobu tvoríme my - ľudia. Akú Európu vytvoríme? Na akých hodnotách? 

9. Pán Ježiš padá pod krížom po tretí raz

"Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu." (Mt 11, 29)

   Odmietnutý a odsúdený Ježiš leží pod ťarchou kríža v prachu zeme už tretí raz. Prijatím totálneho poníženia sa stal pokorným poslom pre ľudstvo, pre človeka, ktorý pádom odvrátil svoju tvár od Boha.
   Boží Syn svojím vtelením, v ktorom prijal ľudskú poníženosť, ukázal cestu k spáse. V ľudskom tele trpel ako zástupná obeť všetkých Božích synov a dcér. Prišiel, aby bol s nami, aby sa stal jedným z nás a my aby sme sa stali podobnými jemu a naveky žili s ním. Ježišova cesta poníženosti je nádejou pre náš nový život. Chceme v tejto nádeji budovať našu spoločnosť, ktorá bude súčasťou zjednotenej Európy? 

10. Pánu Ježišovi berú šaty

"Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať." (Mk 15, 24)

   Od pádu prvého človeka v Edene zahaľuje človek nahotu tela do rúcha šiat. Tým si chce vrátiť stratenú dôstojnosť. Nahota na verejnosti je spájaná s hanbou, telo ostáva vystavené výsmechu a potupe. K človeku vystavujúcemu svoju nahotu sa nesprávame ako k ľudskej bytosti, ktorá myslí, cíti, má svoju dôstojnosť. Nezahalené telo môže byť prejavom jeho ponuky. Dnešná móda viac nezahaľuje, ako zahaľuje. Nahota je však aj prejavom odovzdania sa. Ježiš vo svojej nahote obnovuje ľudskú dôstojnosť v totálnom odovzdaní sa Otcovi. Zo starého Adama, človeka hriechu, sa v Ježišovi zrodil nový Adam. Pane, ochraňuj dievčatá a ženy, aby nepošliapali dôstojnosť svojho tela módnym obliekaním, ktoré ich zbavuje úcty. Daj, aby odovzdanosť tela v totálnom odovzdaní sa muža a ženy patrila sviatostnému manželstvu. Aby medzi manželmi vládla vzájomná úcta a dôvera, lebo len pevné manželstvo je pilierom rodiny, kde deti nachádzajú pravý domov. Funkčná rodina bola, je a ostane znakom kultúry národa a celého ľudstva. 

11. Pán Ježiš je pribitý na kríž 

"Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ." Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov, jedného napravo od neho, druhého naľavo." (Mk 15, 25-27)

   Ježiš v bolesti ospravedlňuje svojich sudcov a mučiteľov: "Nevedia, čo robia" (Lk 23, 34). Toto ospravedlnenie je veľkým tajomstvom, ktoré sa nedá pochopiť ľudským rozumom. Ježiš ospravedlňuje ľudstvo, pretože ono nepozná pravdu o ňom, aj keď malo možnosť ho spoznať. Dáva mu ďalšiu šancu.
   Tá nezaslúžená šanca je ďalším tajomstvom spásy, ktorú nám Ježiš ponúka každý deň.
   Každým hriechom pribíjame Krista na kríž. A on nám vždy nanovo ponúka možnosť radikálnym spôsobom zmeniť svoj život. On vie, že s každým novým dňom potrebujeme dostať vedomie novej šance, "lebo nás čaká zápas (...) s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta" (Ef 6, 12). Zlý duch hľadá dvere, ktorými môže vstúpiť do nášho života. Môže byť nimi žiadostivosť, zranenia z minulosti...
   Ježiš vie, že ťa čaká každodenný zápas, preto ti každý deň dáva možnosť rozhodnúť sa. Pre koho sa rozhodneš dnes - teraz, v tejto chvíli? Komu a čomu otváraš dvere do svojho života?
   V mene koho chceme vytvárať jednotu medzi národmi Európy? Ktoré dvere chceme otvoriť v našej spoločnosti?

12. Pán Ježiš na kríži umiera. 

"Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodina zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, Heloi, lama sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša." Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn." (Mk 15, 33-39)

   Mária zohrávala dôležitú úlohu pri príchode Mesiáša: pri jeho počatí a narodení. Mala účasť aj na jeho utrpení. Pri anjelovom zvestovaní svojím áno - "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!" - prijala svoje poslanie a poslanie svojho Syna, pri ktorom stála po celý život.
    Mária je prototypom ženy matky. Napriek svojej existenčnej situácii, spoločenskému opovrhnutiu neodmietla darovať život. Prijala dieťa a sprevádzala ho na životnej ceste.
   Pane, zmiluj sa nad ženami, ktoré sa odmietajú stať matkami, ktoré pre sociálne pohodlie, spoločenské zavrhnutie, kariéru odmietajú prijať a spoznať svoje dieťa. Pane, pomôž im spoznať, že právo ženy na telo nesmie pošliapať právo dieťaťa na život. Dieťa má tiež právo na telo.
    Pane, daj múdrosť matkám, aby dcéry vychovávali a podporovali k úcte k životu.
   Pane, daj, aby otcovia preberali zodpovednosť za výchovu svojich detí. Aby dokázali hovoriť manželkám a deťom, že ich milujú. Aby rodičia spoločne ukazovali svojim deťom ich miesto v rodine a v Cirkvi. Aby kládli na ne ruky, žehnali im a dali im pocítiť, že ich budú sprevádzať na životnej ceste tak, ako to robila Mária. 

13. Ježišovo telo je položené do lona Panny Márie 

"Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. (...) No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. (...) Potom Jozef z Arimatey (...) poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo." (Jn 19, 25.33.38)

   Ježiša skladajú z kríža, jeho mŕtve telo kladú do matkinho lona. Obraz trpiacej matky je obrazom bolesti pri pohľade na ľudské utrpenie. Matka s pokorou dvíha oči k nebu. Objímajúc svojho mŕtveho Syna, Mária objíma všetky svoje stratené, ranené, odmietnuté a mŕtve deti. S nekonečnou láskou prijíma tých, ktorých nemá kto prijať, chrániť a milovať. Obdarúva všetkých, ktorí nemajú meno, na ktorých bolo a je páchané násilie. Ktorí sú ľuďmi nemilovaní, trpia núdzou, chorobami... Európa umiera, lebo odmieta milióny detí, chorých, starých a chudobných. Pane, ochraňuj Európu, aby v nej znovu prúdil život. 

14. Ježišov pohreb.

"Pilát sa divil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili." (Mk 15, 44-47)

   Ježišovo mŕtve telo zavinuli do plátna a uložili v hrobe. Keď bol hrob uzavretý veľkým kameňom, znamenalo to definitívny koniec.
   Ježiš zomrel, odišiel ako ostatní ľudia. Ale tento zdanlivý koniec je len začiatkom, otvorením cesty, ktorá bola zavalená balvanmi hriechu.
   Cez Ježišovu potupnú smrť Boh vyjadril svoju nekonečnú lásku. Ponúka lásku za lásku.
   Prijímaš jeho ponuku? On sa z lásky totálne odovzdal v bolesti na kríži. Od teba očakáva odovzdanie svojho života do jeho rúk. Dokážeš ho tak milovať? Alebo zo strachu zavalíš cestu k nemu balvanmi svojej hriešnosti?
   Keď sa nedokážeš s ním zjednotiť ty, prečo očakávaš, že národy Európy vytvoria jednotu, ktorá prinesie blahobyt? K vytvoreniu jednoty musíme prispieť všetci a potom ju musíme strážiť, aby to bola jednota v láske Ducha Svätého.